Fakty o vesmíre
Guinessova kniha rekordov 2023 zozbierala tie najextrémnejšie kuriozity z vesmíru my sa spolu pozrieme na niektoré z nich.
Najchladnejšie miesto vo vesmíre
Hmlovina Bumerang je mladá planetárna hmlovina a najchladnejší objekt doteraz objavený vo vesmíre, zachytený Hubbleovým vesmírnym teleskopom NASA/ESA. Nachádza sa 5000 svetelných rokov od Zeme a má teplotu -272 °C. V laboratóriu boli dosiahnuté nižšie teploty, ale žiadne sa nikdy prirodzene nenašli. Intenzívny chlad je spôsobený expanziou hmloviny a uvoľňovaním plynov.
Najjasnejšia supernova v známom vesmíre
Snímka „SN 1006“ z Chandra ukazuje röntgenové lúče z plynu s niekoľkými miliónmi stupňov (červená/zelená) a vysokoenergetických elektrónov (modrá). Vznikol z hviezdnej explózie pozorovanej v roku 1006 nášho letopočtu, 7 000 svetelných rokov od nás. Počas dvoch rokov po výbuchu bol viditeľný cez deň v Európe aj Ázii.
Najväčšia najbližšia galaxia
Snímka Veľkého Magellanovho mračna a supernovy 1987A, ktorú urobilo Kuiperovo vzdušné observatórium (NASA 714) počas jeho rozmiestnenia nad Novým Zélandom v roku 1987. Veľký Magellanov oblak sa nachádza 160 000 svetelných rokov od stredu Mliečnej dráhy a má priemer 20 000 svetelných rokov a 10 miliárd násobok hmotnosti Slnka. Je to najväčšia z 59 galaxií obiehajúcich okolo Mliečnej dráhy.
Najmasívnejšia čierna diera, aká bola kedy objavená
Volá sa TON 618 a nachádza sa 10,8 miliardy svetelných rokov od Zeme. Odhady naznačujú, že by mal mať hmotnosť asi 66 miliárd krát väčšiu ako Slnko.Je to hypersvietivý kvazar a mohol by obsahovať našu slnečnú sústavu až 40 krát.
Exoplanéta, ktorá je nám najbližšie
Na fotografii sme vidíte Proximu Centauri, najbližšiu hviezdu k nám, okrem Slnka. Na obežnej dráhe okolo tohto červeného trpaslíka bola v roku 2020 objavená planéta vzdialená 4,2 svetelných rokov od Zeme s názvom Proxima Centauri c (našli sa ďalšie dve exoplanéty okolo hviezday). Proxima Centauri c má väčšiu obežnú dráhu ako Proxima Centauri b, a preto je počas svojho roka, ktorý trvá viac ako 1900 dní, na obdobie k nám najbližšou exoplanétou.
Najmenšia pozorovaná hviezda
Volá sa EBML J0555-57Ab a má hmotnosť 8,1 % hmotnosti Slnka, čo je približne veľkosť Saturnu. Ide o systém tvorený trojhviezdou 600 svetelných rokov od Zeme. Je zaujímavé poznamenať, že na spustenie procesu jadrovej fúzie musí mať hviezda minimálne rozmery, pod ktorými fyzikálne tieto reakcie nemôžu prebiehať.
Najväčšia prázdnota, aká bola kedy pozorovaná
Mliečna dráha sa nachádza v strede prázdnoty KBC, veľkej časti vesmíru, kde je pozorovaná veľmi nízka koncentrácia galaxií. Priemer tejto prázdnoty je 2 miliardy svetelných rokov a na koncoch je ohraničený „vláknami“ alebo zhlukmi galaxií sústredených v hustejších skupinách.
ZDROJ: StyleMania.it