ZEMETRASENIE V BRATISLAVE
Sobota, 21. február 2026, 13:44. Moment, keď v domácnostiach zacinkali poháre vo vitríne a mnohí obyvatelia hlavného mesta pocítili nečakaný nepokoj. Zemetrasenie s magnitúdou 4,3, ktorého epicentrum bolo lokalizované v oblasti pri Šamoríne, sa stalo hlavnou témou dňa. Čo sa však v skutočnosti odohralo hlboko v zemi a prečo sa otrasy správali v rôznych štvrtiach odlišne?
Zatiaľ čo v našej mimoriadnej správe zo dňa zemetrasenia sme sa venovali bezprostredným faktom a prvým škodám, dnes sa pozrieme hlbšie pod povrch, aby sme pochopili mechanizmus tohto javu.
Africká platňa: Pomalý, ale neúprosný tlak z juhu
Hoci Slovensko neleží na okraji tektonických platní, kde sú zemetrasenia na dennom poriadku, geologické procesy sa nás priamo týkajú. Naša krajina je súčasťou eurázijskej litosférickej platne, na ktorú dlhodobo pôsobí tlak Africkej platne.
Táto obrovská masa sa pohybuje smerom na sever rýchlosťou niekoľkých milimetrov ročne. Práve tento neviditeľný „súboj kontinentov“ je zodpovedný za vznik Álp aj Karpát. Napätie sa v horninách nekumuluje rovnomerne – v určitých oslabených zónach zemskej kôry narastá, až kým nedôjde k jeho náhlemu uvoľneniu vo forme seizmického otrasu.
Tektonické línie: Kde sa uvoľňuje napätie?
Región západného Slovenska je popretkávaný sieťou starších tektonických zlomov. Jednou z najvýznamnejších štruktúr je Mur-Mürzská línia, ktorá prebieha z Álp cez Viedenskú panvu až k našim hraniciam.
Oblasť patrí medzi seizmicky aktívnejšie časti regiónu. Zemetrasenie pri Šamoríne bolo pravdepodobne dôsledkom lokálneho uvoľnenia napätia v hlbších vrstvách, kde horninové bloky po dlhom čase „povolili“.
Prečo niektorí počuli dunenie?
Mnohí Bratislavčania opisovali pred otrasmi krátky hlboký zvuk, podobný prejazdu ťažkého nákladiaka. Nejde o žiadnu halucináciu, ale o sprievodný fyzikálny jav. Pri plytších zemetraseniach sa časť energie premení na nízkofrekvenčné akustické vlny, ktoré ľudské ucho vníma ako dunenie. Je to v podstate zvuk praskania a posúvania obrovských skalných masívov hlboko pod povrchom.
TIP: Prečítajte si aj našu prvú mimoriadnu správu z dňa 21. 2. 2026:
👉 Zemetrasenie v Bratislave 2026
Dominový efekt a otázka dotrasov
Po hlavnom otrase prirodzene nasledujú menšie dotrasy, kedy sa horninové bloky „usádzajú“ do novej rovnováhy. Seizmológovia pracujú aj s pojmom prenos napätia – uvoľnenie energie v jednom bode môže mierne ovplyvniť stabilitu v susedných častiach zlomov. To však neznamená automatickú hrozbu ďalšieho silného otrasu, ale skôr jeden z faktorov, ktoré vedci v nasledujúcich týždňoch podrobne analyzujú.
Efekt podložia: Prečo sa Petržalka hojdala ako puding?
Možno ste si všimli, že kým niekto v Karlovej Vsi otrasy takmer nezaznamenal, obyvatelia Petržalky či Ružinova hlásili silné chvenie. Odpoveďou je geologické zloženie podložia.
- Pevná skala (Karlova Ves, Dúbravka, Koliba): Tieto časti mesta stoja na pevnom skalnom masíve Malých Karpát. Pevná skala prenáša vlny rýchlo a bez výrazného zosilnenia.
- Mäkký puding (Petržalka, Šamorín, Ružinov): Tieto oblasti ležia na hrubých vrstvách mäkkých riečnych sedimentov Dunaja (štrky, piesky, íly). Toto podložie funguje ako zosilňovač. Podobne, ako keď zatrasiete tanierom, na ktorom je puding – sedimenty sa rozvlnia oveľa výraznejšie než pevná podložka. Tento jav sa odborne nazýva efekt lokálneho podložia.
Máme sa obávať budúcnosti?
Zemetrasenie s magnitúdou 4,3 je v našich podmienkach citeľné, no z hľadiska seizmického rizika nepredstavuje katastrofu. Slovensko nepatrí medzi vysoko rizikové oblasti, no mierne až stredne silné otrasy sú súčasťou našej geologickej histórie.
Súčasná veda síce nevie presne predpovedať dátum a čas ďalšieho pohybu, no vďaka neustálemu monitoringu a prísnym stavebným normám sme na podobné udalosti pripravení lepšie než kedykoľvek predtým. Sobota nám len pripomenula, že pod pokojným povrchom naša planéta neustále pulzuje.