ÚvodFenoményAKO VZNIKÁ snehová vločka...

AKO VZNIKÁ snehová vločka a jej magické tvary

Odoberajte nás na Facebooku:

Zdieľaj priateľom a známym

Snehová vločka alebo aj tzv. kryštáľ ľadu

Snehové vločky sú jedným z najkrajších prírodných úkazov, ktoré fascinujú ľudí po celom svete. Každá vločka je unikátna (ale aj nie) a jej tvar závisí od mnohých faktorov. V tomto článku sa pozrieme na to, čo ovplyvňuje tvar snehových vločiek a prečo sú také rozmanité a zároveň veľmi podobné. Ako je možné, že existujú rôzne tvary snehových vločiek? Čo rozhoduje o ich tvare?

Vznik snehových vločiek

Snehové vločky sa tvoria v oblakoch, kde sa vodná para sublimuje priamo na ľadové kryštáliky. Tento proces začína na mikroskopických časticiach prachu alebo peľu, ktoré slúžia ako jadro pre kryštalizáciu, tzv. kondenzačné jadro. Keď teplota klesne pod bod mrazu, vodná para sa začne usadzovať na týchto časticiach a vytvárať ľadové kryštály.

Jednotlivé molekuly vody sa pri zmrazovaní organizujú do šesťuholníkových (hexagonálnych) štruktúr. Táto symetria je výsledkom tvaru molekúl vody a spôsobu, akým sa spájajú. Aj keď sa základný tvar kryštálu nemení, rôznorodosť snehových vločiek vzniká vďaka neustále sa meniacim podmienkam v atmosfére počas ich rastu.

Chumáč snehu

Snehová vločka slúži aj ako pomenovanie pre chumáč snehu, ktorý sa v priebehu dopadu z mrakov, spája s inými krištáľmi ľadu.

Najväčší mýtus o snehových vločkách

Jeden z najväčších mýtov o snehových vločkách je, že žiadne dve snehové vločky nie sú rovnaké. Tento mýtus vznikol kvôli obrovskej rozmanitosti tvarov a vzorov, ktoré snehové vločky môžu mať. Hoci je pravda, že šanca nájsť dve úplne identické snehové vločky je veľmi malá, nie je to nemožné. V laboratórnych podmienkach sa podarilo vytvoriť identické snehové vločky, čo dokazuje, že za určitých podmienok môžu vzniknúť rovnaké kryštály.

Zákonitý šesťuholníkový súmerný tvar je chaoticky narušovaný vplyvom fyzikálnych podmienok. A keďže všade môžu pôsobiť na vločku odlišné fyzikálne podmienky, nachádzame v nich silnú rozmanitosť a náhodnosť, ale aj nie.

Tvar snehovej vločky. Ako vzniká snehová vločka?
Ako vznikajú snehové vločky? ZDROJ: Expost.sk

Faktory ovplyvňujúce tvar snehových vločiek

  1. Teplota: Teplota vzduchu je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú tvar snehových vločiek. Pri rôznych teplotách sa tvoria rôzne tvary kryštálov:
    • Pri teplotách okolo -2 °C až -4 °C vznikajú jednoduché doskové kryštály. Tieto vločky majú tenké a ploché tvary, často pripomínajúce tanieriky.
    • Pri teplotách okolo -5 °C až -10 °C sa najčastejšie tvoria ihličkovité alebo stĺpové kryštály. Tieto tvary sú menej bežné v bežnom snehu.
    • Pri teplotách okolo -12 °C až -16 °C sa tvoria zložité hviezdicovité dendrity. Objavujú komplexné hviezdicové tvary s početnými ramenami a symetriami.
    • Pri teplotách pod -20 °C sa vytvárajú kombinované alebo nepravidelné kryštály, ktoré niekedy pripomínajú chumáče alebo zrnitý sneh.
  2. Vlhkosť: Obsah vlhkosti vo vzduchu tiež hrá významnú úlohu. Vyššia vlhkosť podporuje tvorbu zložitejších a väčších kryštálov. Naopak, nižšia vlhkosť vedie k jednoduchším tvarom.
  3. Atmosférický tlak a vietor: Tieto faktory ovplyvňujú rýchlosť rastu kryštálov a ich konečný tvar. Silný vietor môže rozfúkať kryštály a zabrániť ich spájaniu do väčších vločiek.
  4. Znečistenie a prachové častice: Mikroskopické častice v atmosfére, ako sú prach a peľ, slúžia ako jadro pre tvorbu snehových vločiek. Rôzne typy častíc môžu ovplyvniť tvar a veľkosť kryštálov.

Jedinečná snehová vločka

Každá snehová vločka je jedinečná kvôli neustále sa meniacim podmienkam v atmosfére. Počas svojho pádu prechádza vločka rôznymi vrstvami vzduchu s odlišnými teplotami a vlhkosťou, čo ovplyvňuje jej rast a konečný tvar. Tento proces je tak zložitý a variabilný, že je prakticky nemožné, aby dve vločky boli úplne identické.

Typy snehových vločiek

Podľa medzinárodnej klasifikácie existuje 10 základných typov snehových kryštálov:

  1. Doštičky – ploché, šesťuholníkové kryštály
  2. Hviezdice (dendrity) – rozvetvené hviezdicové kryštály
  3. Stĺpiky – dlhé, tenké kryštály v tvare stĺpikov
  4. Ihlice – tenké, dlhé kryštály podobné ihliciam
  5. Jednoduché vločky – základné tvary vločiek
  6. Stĺpiky s doštičkami – kombinácia stĺpikov a doštičiek
  7. Nepravidelné priestorové častice – kryštály s nepravidelnými tvarmi
  8. Krúpky – malé, guľaté kryštály
  9. Ľadové zrná – malé, pevné kryštály
  10. Krúpy – väčšie, guľaté kryštály

Zaujímavosti o snehových vločkách

  • Prvá zmienka o súmernom šesťuholníkovom tvare snehových vločiek bola už z roku 135 p. n. l., učenec Han Yin „Kvety rastlín a stromov sú väčšinou päťcípe, ale kvety snehu, ktoré nazývame ying, sú vždy šesťcípe.“, neskôr v 6. storočí autor Hsiao Tung „Červené mraky plávajú po troch štvrtinách blankytnej oblohy. A biele snehové vločky ukazujú svetu svoje šesťcípe kvety.“
  • Ďalšie mená spomínajúce snehovú vločku a jej tvar: biskup Olaus Magnus (r. 1555) , astronóm Thomas Harriot (r. 1591), filozof a matematik René Descartes (r. 1637), polyhistor Johannes Kepler (r. 1611), Wilson Bentley (r. 1885) ako 15 ročný fotografoval snehové vločky, fyzik Ukichiro Nakaya (r. 1930), expert Kenneth G. Libbrecht vyrába syntetické vločky (súčasnosť)
  • Najväčšia snehová vločka: Podľa Guinessovej knihy rekordov mala najväčšia snehová vločka priemer 38,1 cm a hrúbku 20,3 cm. Bola nájdená v Montane v roku 1887.
  • Farby snehu: Sneh môže byť aj iných farieb ako biely. Napríklad oranžový sneh môže vzniknúť v dôsledku piesku vo vzduchu, zatiaľ čo ružový sneh môže byť spôsobený prítomnosťou rias.
  • Morfogenéza ľadu: Transformácia jednoduchého ľadového hranola na komplikovanejšiu hviezdicovú vločku, a teda, keď z počiatočného chaosu vzniká určitá presná zákonitosť a poriadok, štruktúra. (tiež aj vlny, snehové záveje, pieskové duny)

Fotografie snehových vločiek zo zbierky, ktoré fotografoval Wilson Bentley

Wilson Bentley nafotografoval zbierku 5000 snehových vločiek, ktorá bola veľmi užitočná pre ich ďalšie pozorovania a skúmanie.

Tu sú niektoré z nafotografovaných mikroskopických snehových vločiek fotografom Wilsonom Bentleym:

Mikroskopické kryštále ľadu. Mikroskopické snehové vločky, Wilson Bentley.
ZDROJ: Wilson Bentley, Wikipedia

Snehové vločky sú nádherným príkladom toho, ako príroda dokáže vytvoriť nespočetné množstvo variácií z jednoduchých fyzikálnych procesov. Ich štúdium nám pomáha lepšie pochopiť atmosférické podmienky a procesy, ktoré ovplyvňujú naše počasie.

Chceš si prečítať aj o sviatku „Na svätého Dyndy“?

Ako si vyrobiť snehovú vločku?

Chcete si vytvoriť a vystrihnúť vlastnú snehovú vločku z papiera? Neváhajte, pozrite si nasledujúce video a zabavte sa:

Dúfam, že vás tento článok zaujal a že sa pri najbližšom snežení pozriete na snehové vločky s novým uhlom pohľadu. Možno sa vám podarí odchytiť niektorú z nich a preskúmať jej jedinečný tvar!

Chceš byť múdrejší? Čítaj aj Vedecko-popularizačný portál – VEDA NA DOSAH.

Odoberajte nás na Facebooku:

Kurátor

V čase, keď je internet zaplavený digitálnym hlukom, prestáva byť dôležité to, koľko informácií dokážeme vyprodukovať. Skutočnou hodnotou sa stáva filter – schopnosť vybrať z chaosu tie súvislosti, ktoré majú pre náš život reálny zmysel. Práve tento kurátorský prístup je DNA projektu Expost. V mediálnom priestore sa Štefan F. Hricišin pohybuje už od roku 2007. Je vzácnym príkladom experta, ktorý v sebe spája prestížne umelecké vzdelanie, technické zručnosti a masívny virálny úspech. Jeho digitálna stopa je neprehliadnuteľná: ako influencer a tvorca obsahu dosiahol na sociálnych sieťach vyše 15 miliónov videní a 1,6 milióna lajkov. Tieto výsledky z praxe podkladá diplomami z Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave (strihová skladba) a Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Profesionálne portfólio zahŕňa prácu na televíznych reklamách, strih hudobných videoklipov a ocenené filmové projekty. Bol členom štábu, ktorý získal cenu Grand Prix a bodoval na súťaži 24 Hours Film Race v New Yorku, o čom informovali slovenské médiá. Jeho cit pre náročné témy potvrdzuje autorský dokumentárny film, v ktorom zachytil boj jednotlivca so závislosťou na pozadí vypuknutia vojny. Svoje komunikačné zručnosti využil aj v politickom marketingu, kde pomáhal poslancom s mediálnym tréningom a transformáciou myšlienok do výsledných mediálnych výstupov. Významnú časť jeho pôsobenia tvorí pedagogická činnosť – už 11 rokov vyučuje 3D modelovanie, grafiku, fotografiu a video. Zároveň poskytuje marketingovú pomoc niektorým neziskovým organizáciám a podporuje charitatívne projekty pre seniorov. Dnes sa ako nezávislý solitér sústredí na budovanie značky Expost. Aktívne implementuje umelú inteligenciu (AI) do tvorby, čím zabezpečuje, že jeho projekty sú vždy o krok vpred. Expost.sk je tak fúziou psychológie, moderných technológií a dekád mediálnej praxe.

Prečo je obloha modrá? Jednoduché vysvetlenie, ktoré pochopí každý

Modrá obloha. Čo stojí za týmto ukázom? Zastavte sa na sekundu. Naozaj. Nechajte na chvíľu prácu, maily aj nekonečné scrollovanie. Pozrite sa hore. Tá modrá...

ČÍTAŤ VIAC

Prečo je obloha modrá? Jednoduché vysvetlenie, ktoré pochopí každý

Modrá obloha. Čo stojí za týmto ukázom? Zastavte sa na sekundu. Naozaj....

Strieborné mince ako darček: Prečo darovať hodnotu, ktorá prežije generácie

Tento článok nehodnotí, či je striebro lepšou voľbou než iné formy...

Propriocepcia: Šiesty zmysel človeka, keď mozog vie, kde máte ruky aj tme

Čo je propriocepcia? Propriocepcia je vnútorný zmysel, ktorý umožňuje mozgu vnímať polohu,...

Prokrastinácia: Prečo odkladáme veci a ako ovládnuť svoj čas

Ako prestať prokrastinovať? Je presne 23:45. Ležíš v posteli, tvoj palec mechanicky...

Čítaj teraz

Prečo je obloha modrá? Jednoduché vysvetlenie, ktoré pochopí každý

Modrá obloha. Čo stojí za týmto ukázom? Zastavte sa na sekundu. Naozaj. Nechajte na chvíľu prácu, maily aj nekonečné scrollovanie. Pozrite sa hore. Tá modrá klenba nad vami je tam celý váš život. Ráno, cez obed, v lete aj v mrazivej zime. Berieme ju ako absolútnu samozrejmosť. Takú...

Strieborné mince ako darček: Prečo darovať hodnotu, ktorá prežije generácie

Tento článok nehodnotí, či je striebro lepšou voľbou než iné formy investovania. Jeho cieľom je vysvetliť, ako funguje a v akých situáciách môže dávať zmysel. Je striebro lepšie než zlato? Rýchly prehľad: Prečo darovať striebro Fyzická podstata: Strieborné mince majú reálnu, hmatateľnú hodnotu, ktorá nie je závislá od cloudu, serverov...

Propriocepcia: Šiesty zmysel človeka, keď mozog vie, kde máte ruky aj tme

Čo je propriocepcia? Propriocepcia je vnútorný zmysel, ktorý umožňuje mozgu vnímať polohu, pohyb a napätie tela bez pomoci zraku. Často označovaná ako šiesty zmysel človeka, funguje cez receptory v svaloch a kĺboch. Je absolútne kľúčová pre rovnováhu tela a koordináciu. Tréning propriocepcie cez proprioceptívne cvičenia alebo chôdzu naboso...

Prokrastinácia: Prečo odkladáme veci a ako ovládnuť svoj čas

Ako prestať prokrastinovať? Je presne 23:45. Ležíš v posteli, tvoj palec mechanicky scrolluje po obrazovke a v hlave ti beží tichý, ale ničivý monológ. Vieš, že zajtra ráno o deviatej máš ten dôležitý termín. Vieš, že tá prezentácia, ten kód alebo ten e-mail sa sám nenapíše. A predsa...

Je Zem guľatá? Fakty, dôkazy a experimenty, ktoré si môžete overiť

Je zem guľatá alebo plochá? Otázka, či je zem guľatá, je vedecky zodpovedaná už vyše 2000 rokov. Zemeguľa má tvar splošteného sféroidu (geoidu). Hlavné vedecké dôkazy zahŕňajú zakrivenie zeme na horizonte, kruhový tieň počas javu zatmenie mesiaca, rotáciu hviezd a priame dáta od agentúr NASA a ESA. Moderné...

Vzťahy na pracovisku: Ako zvládnuť toxického kolegu a nestratiť seba?

Ako zlepšiť zlé vzťahy na pracovisku? Dobré vzťahy na pracovisku nestoja na „teambuildingoch“, ale na troch pilieroch: čitateľné hranice, radikálna úprimnosť a emocionálna hygiena. Základom je pochopiť, že kolegovia nemusia byť vaša rodina, aby ste s nimi vytvorili bezpečný a výkonný tím. Kľúčom k zmene je prestať brať...

Prečo sa musíte v starobe „stratiť“? Neurobiológia dobrodružstva a les ako obrana proti kognitívnemu úpadku

Architektúra úpadku: Prečo je „pohoda“ v obývačke tichým zabijakom? Väčšina ľudí vníma starobu ako cieľovú rovinku, kde je hlavnou cenou „pokoj“. Moderná spoločnosť vytvorila pre seniorov nebezpečný koncept: prostredie s nízkou mierou stimulácie. Lineárne byty, predvídateľné nákupné zoznamy a televízny program, ktorý nevyžaduje žiadnu kognitívnu námahu. Z hľadiska neurobiológie...

Svokra: Ako nastaviť hranice, nezblázniť sa a konečne začať dýchať vo vlastnom dome

Prečo je vzťah so svokrou taký náročný? Vzťah so svokrou patrí medzi najčastejšie zdroje napätia v rodine. Nie je to náhoda. Spája sa v ňom emócia, moc, kontrola aj generačné rozdiely. Ak si kladiete otázky typu: „Prečo sa svokra mieša do nášho života?“, „Ako nastaviť hranice bez hádky?“ alebo...

Prečo si neviete vybrať film? Únava z rozhodovania je zlodej, ktorý vás obral o disciplínu

Neviem si vybrať film, prečo? Je presne 21:37. Konečne nastal ten moment, kedy sa svet okolo vás spomalil. Práca je hotová, deti spia, telefón je v tichom režime. Sedíte na pohovke, v ruke držíte ovládač a na obrazovke svieti známe červené logo. Večera, ktorú ste si s takou...

Váš partner sa nikdy neospravedlní? Máme odpoveď, ktorú nechcete počuť.

Nikdy sa ti neospravedlnil. Ani raz. Ani keď vedel, že ti ublížil. Ani keď si plakala. Namiesto toho otočil vinu proti tebe. Alebo sa tváril, že sa nič nestalo. Prečo? Pretože pre niektorých ľudí je „prepáč“ hrozba – nie riešenie. 📍 Čo znamená, keď sa niekto nikdy neospravedlní? Ľudia,...

Love Bombing: Prečo vás narcista na začiatku miluje… a potom vás zlomí

Čo je Love Bombing? Love bombing (v preklade milostné bombardovanie) je komplexná a vysoko deštruktívna manipulatívna technika, ktorú využívajú osoby s narcistickou poruchou osobnosti (NPD), sociopati alebo lídri siekt na začiatku vzťahu. Princíp spočíva v extrémnej saturácii obete pozornosťou, náklonnosťou, darmi a prísľubmi spoločnej budúcnosti. Cieľom love bombingu...

Pareidólia: Prečo vidíme tváre v oblakoch a postavy v tme?

Pareidólia – čo to je? Pareidólia je psychologický jav, pri ktorom mozog rozpoznáva známe tvary (najmä tváre) v náhodných objektoch, ako sú oblaky, tiene alebo steny. Vzniká ako evolučný mechanizmus, ktorý uprednostňuje rýchle rozpoznanie možnej hrozby pred presnosťou. Mozog radšej „vidí niečo navyše“, než by v kritickom momente...