Smrť je jednou z najzáhadnejších a najnevyhnutnejších udalostí, ktoré nás všetkých čakajú. S blížiacou sa chvíľou konca nášho pozemského putovania sa náš organizmus zapája do komplexného tanca zmeny a premeny. Aj keď je táto téma pre mnohých strašidelná, existuje v nej ohromné množstvo zaujímavostí, ktoré nám môžu pomôcť lepšie pochopiť samotný proces a prijať ho ako prirodzenú súčasť života.
Posledný akt: Dejiny sa prevracajú
Tesne pred smrťou sa v našom tele odohrávajú značné zmeny. Organizmus sa pripravuje na definitívny odchod a nevyhnutný zánik. Jednou z prvých a najmarkantnejších fáz je preklopenie termoregulácie. Mnohí z nás poznajú termín „agónia“, ktorý opisuje tento konkrétny stav. Naše telo sa potí, a pritom môžeme cítiť mrazivý chlad. Táto nesúmernosť nám napovedá, že niečo v našom vnútri sa mení.
Podľa VeryWellHealth, keď sa blíži smrť, telo prechádza niekoľkými fázami. V prvých fázach sa môže stať, že sa človek cíti unavený a ospalý. V tejto fáze sa môže stať, že telo začne produkovať menej moču a stolice. V ďalších fázach sa môže stať, že človek stratí schopnosť jesť a piť. Telo tiež môže produkovať menej tepla a krvný tlak sa môže znížiť.
Chémia a červené stromčeky
Chémia hrá zásadnú úlohu pri príprave tela na definitívny koniec. Nárast hladiny oxidu uhličitého v krvi spôsobuje, že telo začne dýchať rýchlejšie a plytšie. Toto dýchanie môže pôsobiť akoby sme utekali, no v skutočnosti sa snažíme dopraviť viac kyslíka do krvi, aby sme vykompenzovali zvýšenú hladinu oxidu uhličitého. Telo však postupne stráca schopnosť regulovať tieto úrovne a proces sa stáva nezvratným.
Na druhej strane sa môže stať, že v nekonečnom zámere prírody si niektoré orgány zachovávajú svoju vitalitu až do poslednej chvíle. Takýmto orgánom je napríklad pečeň. Tá môže zostať aktívna aj v záverečných momentoch a pokúša sa odstrániť z tela toxíny a látky, ktoré už nie sú potrebné.
Vnútorný hodinový mechanizmus
Tesne pred smrťou sa zvyšuje produkcia hormónu nazývaného kortizol. Tento hormón má za následok zvýšenú hladinu cukru v krvi, čo je akoby posledný pokus organizmu poskytnúť si zásobu energie. V tejto fáze môže dôjsť aj k halucináciám a zmätenosti, keďže mozog je ovplyvňovaný týmito chemickými zmenami.
Cesta do nekonečna
Jednou z fáz prechodu je tzv. „túlavá fáza“, kedy telo zvyšuje produkciu endorfínov, prírodných analgetík, ktoré majú potláčať bolesť a strach. Tento jav môže byť dôvodom, prečo ľudia, ktorí prežili klinickú smrť a návrat k životu, hovoria o pocite pokoja a svetla.
Na záver sa telo začne postupne vypínať. Orgány sa jedno po druhom vypínajú a tela sa zbavujú funkčnosti. Napriek tomu, že celý proces smrti je prírodne nevyhnutný, stále zostáva veľkou záhadou.
Pohľad na posledné okamihy
Celý proces, ktorým telo prechádza tesne pred smrťou, je fascinujúci a zároveň hlboko osobný. Je to záverečný akt nášho pozemského putovania, ktorý nás učí o zraniteľnosti i o odhodlaní prírody prechádzať nepoznanými hranicami. Aj keď nám táto téma môže pripadať strašidelná, možno by sme sa mali pokúsiť ju vnímať aj ako súčasť veľkého a záhadného dobrodružstva, ktoré všetci raz zažijeme.
Tak si vezmite chvíľu, zamyslite sa nad týmito zaujímavosťami a možno sa nám podarí pozrieť na život a smrť trochu inými očami.
